História

Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1227 je v listine o vlastníctve Ložína. V nej sa Ložín uvádza, že leží pri Bracovciach. Ďalšia písomná zmienka o existencii obce je z roku 1272, keď kráľ Ladislav IV, kráľ Uhorska chotár Bracoviec daroval Jákovovi zo Zemplína, zemplínskemu županovi. Písomnosti od 13. storočia uvádzajú názov dediny ako Berethe, v roku 1327 ako Berethey, v roku 1773 ako Braczejovcze, v roku 1786 ako Breczejov koncom 19. storočia a do roku 1912 ako Beretto.

 

Od roku 1240 obec bola vo vlastníctve niekoľkých zemanov, šľachticov. V roku 1240 obec patrila do majetku Bogatradvanovcov. V roku 1280 pánom obce sa stal syn nádora Omodeja z rodu Abova. V roku 1324 obec pod názvom Berethe kráľ Štefan I. daroval majstrovi Štefanovi Monakymu. Neskoršie už patrila rodine Dobiových. V rokoch 1405 až 1425 obec mala viac majiteľov. Medzi nimi patrili rodiny Išépiových, Čeleiových, Dobiových, Ricseiových, Bekeových ale i Oroszových zo Žbiniec. Za obdobie rokov 1437 až 1500 medzi miestnych zemepánov patrili okrem iných rodiny Zádorházy, Lengyel, Nátafalusi, Čontošovi, Perényi, Csupor, Csanády a pod. Neskoršie majiteľmi obce boli šľachtici Istvánffi, Rákóczy, Malikóczy a Drugethovci. V 17. storočí okrem rodín Drugethových, Rákóczyových nachádzajú sa rodiny Tussayových, Kozmayových, Nagymihályiových i Bayových. Od roku 1650 obec patrila do majetku Bornemisszových. V roku 1770 ako vlastníci sú spomínaní šľachtici Samuel Aisdorfer. Od 18. storočia ako noví zemepáni sú uvední rodiny Arthura a Andreja Kazinczyových, ktorí v obci postavili 2 kúrie. Jedna bola vybudovaná v roku 1840 Andrejom Kazinczym, kde sa nachádzala knižnica s počtom viac ako 13 000 zväzkami. Aj druhá kúria bola vybudovaná rodinou Kazinczyových. Tu sa narodil šľachtic, knieža Gábor Kazinczy, významný maďarský spisovateľ, prekladateľ, vydávateľ i autor zemplínskych kultúrnych tradícií, kultúrneho dedičstva Zemplína, pestovateľ šírenia maďarského jazyka, kultúry a umenia – reformista.

Podľa urbára z roku 1601 sedliaci na Drugethovskej časti boli každoročne povinní od celej usadlosti vyplatiť jeden zlatý, odovzdať obvyklý desiatok z úrody na poliach a každá domácnosť, ak užívala polia, aj jednu kuru.
Bracovské sedliacke boli v roku 1567 zdanené daňou kráľovi od 6 a pol porty. Želiarov a sluhov bolo 8 domácnosti, ale tí daň neplatili. V roku 1582 sedliakov zdanili o 5 port. V roku 1600 mala obec 12 obývaných poddanských domov.

V 17. storočí miestne sedliacke domácnosti chudobneli a ubúdalo ich. V roku 1610 sedliakov ale aj želiarov zdanili od vyše 1,25 porty, roku 1635 od 0,75 porty. Do začiatku 18. storočia obyvateľov ubúdalo, takže Bracovce boli vtedy malou dedinou. V roku 1715 mali 3 obývané a 8 opustených domácnosti. V roku 1715 v obci bolo už 7 obývaných domov. V roku 1787 v obci je 36 obývaných domov s 375 obyvateľmi. V roku 1828 uvádzajú 50 obývaných domov s 398 obyvateľmi.

Od polovice 19. storočia rozvojom obce dochádza k pribúdaniu obyvateľstva. Pri sčítaní ľudu v oku 1869 v obci bývalo 737 obyvateľov, v roku 1890 obyvateľov už bolo 863, počet v roku 1900 počet obyvateľov predstavuje už len 812 a to následkom vysťahovalectva do zámorských krajín. V roku 1881 do Ameriky sa vysťahovalo celkom 16 miestnych obyvateľov. V roku 1910 celkový počet obyvateľov obce predstavuje 860. Počas sčítania ľudu v roku 1921 štatisticky evidovaných obyvateľov v obci je 955. Pred druhou svetovou vojnou v roku 1940 v obci žilo 1072 trvalo prihlásených občanov. Následkom bojov druhej svetovej vojny v roku 1948 počet obyvateľov obce poklesol na 1022. Pri sčítaní obyvateľov v roku 1971 je evidovaných 1120 občanov. V súčasnosti v obci žije 937 občanov.

Katastrálne územie obce je na rozlohe 961 hektárov, z toho 40 ha tvorí intravilán obce, 863 ha poľnohospodárska pôda a z ktorej je 687 orná pôda. Miestne poľnohospodárske družstvo IV. a V. typu bolo založené v roku 1958. Najväčší rozvoj a hospodárnosť vykazovalo v období rokov 1971 – 1991. Uvedené JRD výrazne prispelo k rastu životnej úrovne miestneho obyvateľstva. Významne ovplyvnilo výstavbu, skrášľovanie i kultúrny rozvoj obce.

V blízkosti dediny sa nachádzala zaniknutá obec Nová Stráž, ktorá je doložená v roku 1403, kedy bola majetkom rodiny Ronyvaiho a Miszlaiho. V roku 1405 obec čiastočne pripadla rodinám Isépiových, Cseleiových a Dobiových ale i opátstvu v Szerencsi. V roku 1450 majiteľom obce sa stala rodina Csicseriových a v roku 1487 už patrila do majetku Blažeja Ráskaiho.

V roku 1831 miestne obyvateľstvo aktívne sa zúčastnilo sedliackeho povstania. Na následky cholery v mesiaci august zomrelo 9 ľudí. Po potlačení povstania počas povstaleckých dní v júli a v auguste 1831 za odmietnutie poslušnosti manželke miestneho zemepána bol odsúdený a obesený z bačov p. Kazinczyho. V roku 1891 obec vyhorela. V tomto roku sídlisko je bez kostola.

Začiatkom 20. storočia v obci sa nachádza výrobňa syra, ktorá je majetkom Ulricha Gelbera.
Do roku 1918 obec patrila do Zemplínskej župy Rakúsko - Uhorskej monarchie. Od roku 1948 až do súčasnosti patrí do okresu Michalovce.

Kalendár:

December 2017
Po Ut St Št Pi So Ne
        1 2 3
4 5 6 7 8 9 10
11 12 13 14 15 16 17
18 19 20 21 22 23 24
25 26 27 28 29 30 31
meniny má: Albína

Počasie na Slovensku: